Drevený rím. kat. kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove

V centre obce, na miernej vyvýšenine, uprostred vysokých líp, v poetickom zoskupení zástavby obytných domov a kamenných sypární leží drevený kostol obohnaný kamenným múrom so šindľovou strieškou a s drevenou bránkou. Podľa zachovaných častí zvyškov pôvodného gotického oltára predpokladáme, že kostol stál už v druhej polovici 15. storočia. Hlavný oltár s centrálny výjavom sv. Kataríny a sv. Barbory. Originály bočných oltárnych krídel sa nachádzajú v galérii v Budapešti. Počas reformácie sa asi v roku 1650 pôvodne rímskokatolícky kostol dostal do rúk evanjelikov, ktorí ho definitívne opustili po roku 1711.

Obec Hervartov sa  rozprestiera na východnom svahu pohoria Čergov, na východe ohraničená Ondavskou vrchovinou, na severe susedí s obcou Richvald, na juhu obec Šiba, na východe Kľušov a na severovýchode sa nachádza okresné mesto Bardejov.

Najstarší historický doklad o jej existencii pochádza z roku 1340. V tej dobe sa ľudia zoberali hlavne poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, tesárstvom, korytárstvom a šindliarstvom. Zo starých remesiel sa dodnes zachovalo ručné štiepanie šindľov, pretože v okolitých lesoch bolo dosť kvalitného dreva na ich výrobu. V obci v súčasnosti dochádza k dostavbe novej kultúrno-správnej budovy. Vďaka viacerým kultúrny jedinečnostiam v obci ako aj prírodným krásam jej okolia sa Hervartov orientuje smerom k rozvoju cestovného ruchu. V spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom . Pôsobí tu viacero občianskych spolkov, ktoré napomáhajú udržiavať tradície, ako aj rozvíjať nové smery v oblasti športu a kultúry.

 Exteriér kostola

Monumentálna drevená stavba pozostáva z polygonálneho presbytéria, obdĺžnikovitej lode a z veže, ktorej priestor na prvom podlaží tvorí predsieň, otvorenú do lode. K presbytériu prilieha malá sakristia a podvežie nachádzajúce sa pod dominantnou kónickou vežou ukončenou kovovým krížom. Vežu so stĺpikovo – rámovou konštrukciou a zvonovou izbicou pristavali k západnej stene lode na prelome 16. a 17. storočia a pôvodne otvorený priestor podvežia uzatvorili dreveným debnením.

V podveží neskôr vznikol babinec, zhromaždisko pre ženy. Neobvyklým prvkom je podlaha tvorená z kamenných platní, ktorá je v drevených kostoloch zriedkavá.

Prízemnú zrubovú časť lode a presbytéria chráni po celom obvode pultová strieška, vrchnú časť zvislý drevený obklad. Vysoká strecha ako aj pultová strieška je pokrytá dreveným šindľom. Na hrebeni sedlovej strechy medzi loďou a presbytériom sa nachádza malá vežička, tzv. sanktusník.

Ku gotizujúcemu vzhľadu kostola prispievajú okrem mohutnej sedlovej strechy aj vysoké obdĺžnikové okná a najmä časť maliarskej výzdoby svätyne spolu s celkovým vnútorným členením stavby. Chýbajúci oporný systém typický pre gotické stavby nahrádza okolo objektu vedúca pultová šindľová strieška chrániaca základovú časť zrubu pred dažďom.

Interiér

Vnútorný priestor lode prekrýva rovný trámový strop. Presbytérium pri osadení nového novogotického hlavného oltára koncom 19. storočia upravili na náznak drevenej lomenej klenby s rebrovaním.

Dnes vo svätyni dominuje už vyššie spomínaný oltár s vyobrazením Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory so štyrmi štítovými nadstavcami s kráľmi Šalamúnom a Dávidom a dvojstrannými vyobrazeniami prorokov Eliáša a Habakuka a Daniela a Jonáša. Z obdobia gotiky pochádza aj tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej. Empora s mladším organom z prelomu 19. a 20. storočia zasahuje do podvežia. Predsunutú časť podopierajú dva stĺpy, pripomínajúce stĺpy s kamennou architektúrou, s pätkou a hlavicou. Parapet zdobia slepé arkády s mramorovaním. Zrubovú konštrukciu v interiéri obloženú zvislým doskovým obkladom pokrýva po celej ploche bohatá maliarska výzdoba s figurálnym a rastlinným motívom.

Obklad svätyne vyzdobil podľa šablón štylizovaných rastlín na konci 16. storočia J. Molitoris a pravdepodobne realizoval aj výjav Kalvárie ( Kristus na kríži, Panna Mária a sv. Ján Evanjelista), ktorý vložil na vyrezávaný trám medzi loď a presbytérium. Na jeho povrchu sa nachádza mladší latinský text s vročením 1650.

Keď sa neskôr dostal kostolík do rúk evanjelikom, došlo k významnej a rozsiahlej úprave vnútornej výzdoby. Vzácnou pamiatkou na toto obdobie je polychrómovaná drevená krstiteľnica, patronátna lavica s vyrezávanými bočnicami a so strieškou i tabuľový obraz Posledná večera z roku 1653. Obnovu starej a novú pôsobivú výzdobu južnej steny lode realizoval Bardejovčan A. Haffčík v roku 1665. Figurálne motívy Adama a Evy v raji, Boja sv. Juraja s drakom (v hornom páse) a Podobenstvá o múdrych a pochabých pannách, ktoré patria k najvzácnejším v chráme, dopĺňajú ich citáty z Biblie v latinčine, biblickej češtine a slovenčine.

Historicky je aj zaujímavý ľudový dedikačný nápis v slovenskom jazyku, ktorý hovorí, že výjavy dal namaľovať Prokop Kundrát s manželkou. Významným dokladom protireformácie v Hervartove sú grafické listy z rokov 1710 až 1741 visiace na stene pod emporou a rokokové tabernákulum. Bardejovský maliar J. Mirejovský namaľoval v roku 1803 až 1805 postavu sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla Apoštola po stranách víťazného oblúka. V roku 1970 obnovili pôvodnú maľbu svätyne. Niektoré vzácne artefakty pôvodného zariadenia – oltárne krídlo z gotického oltára, skrinkový svätostánok a malý prenosný oltárik, dnes sú súčasťou zbierok Maďarskej národnej galérie a Maďarského národného múzea, menší bočný oltár sv. Mikuláša bol koncom 19. storočia premiestnený do Kostola sv. Egídia v Bardejove a v roku 1931 sa stal súčasťou zbierkového fondu Šarišského múzea.

Video o kostole v Hervartove

viac o drevených chrámoch na mojom webe TU

Použitá literatúra: Dudáš, M.- Gojdič, I.- Šukajlova, M. 2007. Drevené kostoly.