Neďaleko Banskej Bystrice sa nachádza jedinečná kultúrno-historická pamiatka zapísaná aj v zozname svetového dedičstva UNESCO – Drevený artikulárny kostol v Hronseku.
Dejiny vlastnej lokality Hronsek sa začínajú koncom 13. storočia. Táto oblasť bola kráľovským majetkom a kráľ Belo IV. ju daroval istému zvolenského županovi Radunovi Oszlárovi za zásluhy v boji proti Tatárom. Táto donačná listina je prvým písomným dokumentom, ktorý sa vzťahuje na túto oblasť. Na tomto území neskôr Radun založil dnešnú Radvaň, jeho syn Volkan Vlkanovú a syn Myko Mičinú. Platnosť tejto donácie v roku 1293 potvrdil aj panovník Ondrej III. (1290-1301). Začiatky dejín Hronseku nevieme doložiť z dokumentov. Ako inundačné územie sa osídľovalo neskôr. V tejto súvislosti prichádzajú do úvahy potomkovia Raduna v druhej generácii. Usadil sa tu pravdepodobne až Radunov vnuk Gala. Od jeho mena je odvodený aj starý názov obce – Galawica. Prvá písomná verzia názvu obce je doložená len z mladších dokumentov. Najstaršia správa spomína Hronsek až v roku 1500 pod názvom Zyklafalu, neskôr Czwiklafalva (z nem. Zwickel = klin, a maď. falva = dedina). Názov Garanszeg sa objavil už v 16. storočí a vo voľnom preklade z maďarčiny, to znamená Hronklin. Postupne sa potom obec volala Hronec (1806), Hronsek – Skalka (1920), Garansek (1927) a napokon od roku 1946 Hronsek.
História súčasnosť kostola
Hronsek vznikol ako kuriálna osada, ktorej jadro tvoril šľachtický dvorec so samostatným hospodárskym zázemím. Hronsecká šľachta mala významné postavenie, zastávali dôležité úrady vo Zvolenskej stolici a vysoké funkcie aj na cisárskom dvore (rodiny Géczyovcov, Soósovcov, Róthovcov a Telekyovcov). Blízkosť banských miest a častý obchodný styk s nimi, urýchlil vplyv reformácie. Preto neprekvapuje, že hronsecká šľachta už koncom 16. storočia vyznávala protestantskú vieru.
Šopronský snem povolil stavbu nového chrámu v roku 1681, ale základný kameň bol položený až v 23. októbra 1725, do roka a dňa postavili a 31. októbra 1726 posvätili. Na jeho stavbu bol určený podmáčaný pozemok blízko rieky na juhozápadnom konci dediny. Pri farnosti pôsobila aj evanjelická škola, ktorá sa spomína už v roku 1699.
Drevený kostol postavili na pôdorysnom tvare kríža, pričom využili hrázdenú konštrukciu, ktorá sa na území Slovenska používala zriedka. Tento typ konštrukcie bol charakteristický pre západoeurópske, najmä nemecké oblasti.
Kostol z červeného smreka a dubu postavili na murovanom základe.
Výplň obvodových stien tvoria zvislo nabíjané a čiastočne zapustené drevené dosky. Po celom obvode kostola vedie v niekoľkých výškových úrovniach pultová strieška, ktorá sa podobá na podlomenicu tradičného ľudového domu a jej úlohou je chrániť obvodový plášť pred dažďom. Okrem toho celému objektu vtláča silný horizontálny výraz. Vysokú sedlovú strechu s valbami a so šindľovou krytinou v jednotlivých vrcholoch ukončujú kresťanské symboly kríža a kohúta. Neďaleko kostola stojí samostatná zvonica, ktorá má podobnú konštrukciu ako kostol.
Vnútorný priestor v tvare predĺženého kríža pôsobí jednoducho až takmer puritánsky. Valené doskové klenby v jednotlivých ramenách stavby a rovný doskový strop v mieste ich kríženia zaujmú nezvyčajným technickým riešením. Klenby a empory, ktoré sú v každom trakte objektu nesie systém drevených stĺpov, zvýrazňujúc tak centrálny charakter vnútorného priestoru. Takto to najlepšie vyhovovalo potrebám protestantskej cirkvi, typu tzv. kazateľských chrámov.
Kapacita chrámu dosiahla až 1100 veriacich, to umožnili lavice na empore usadené stupňovito. V duchu protestantizmu je z výtvarného hľadiska sústredenie na remeselný detail, všetko je podriadené funkčným potrebám stavby. Len na stĺpoch empor je náznak imitácie vyrezávaných hlavíc iónskeho motívu. Spodnú hranu parapetu zdobí vrúbkorez v tvare lipových listov. Inak je celá plocha doskových stien, rovného stropu a valených klenieb čistá, len v prírodnej farbe dreva.
Zariadenie kostola je typicky barokové. Ojedinelý je oltár z roku 1771, s vymeniteľnými oltárnymi obrazmi. Chorvát S. Mialovič zhotovil šesť olejomalieb na plátne – Zjavenie , Narodenie Krista, Ukrižovanie, Zmŕtvychvstanie, Nanebovstúpenie a Zoslanie Ducha Svätého, ktoré sa na oltári vymieňajú podľa aktuálnych cirkevných sviatkov. Kazateľnica nesie rovnaký rukopis ako oltár.
V roku 1865 richtár zo susednej obce daroval cirkevnému zboru pozlátený drevený luster. Výnimočne je osadený organ, od banskobystrického majstra M. Podkonického z roku 1763 až 1764, na empore za oltárom krstiteľnicu, z roku 1911, vyrobili v Umelecko- priemyselnej škole v Budapešti, keďže pôvodná krstiteľnica z čias výstavby chrámu, ktorá bola s dekorovaným vekom a motívom Krista a sv. Jána Krstiteľa, je súčasťou zbierkového fondu Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.
Hronsecký kostol bol zhotovený na Slovensku výnimočnou hrázdenou konštrukciou, čo nasvedčuje o vplyve cudzej stavebnej tradície, ako som už písala skôr, pravdepodobne stavitelia boli z protestantského Nemecka. V Hronseku v minulosti pôsobili významní dejatelia slovenského spoločenského a kultúrneho života. K známejším patrili farári Ján Simonides a August Horislav Krčméry, no a v roku 1847 tu požehnali manželstvo Andreja Sládkoviča s Antónie Júlie Sekovičovej .
Kostol z červeného smreka a dubu postavili na murovanom základe. Výplň obvodových stien tvoria zvislo nabíjané a čiastočne zapustené drevené dosky. Po celom obvode kostola vedie v niekoľkých výškových úrovniach pultová strieška, ktorá sa podobá na podlomenicu tradičného ľudového domu a jej úlohou je chrániť obvodový plášť pred dažďom. Okrem toho celému objektu vtláča silný horizontálny výraz. Vysokú sedlovú strechu s valbami a so šindľovou krytinou v jednotlivých vrcholoch ukončujú kresťanské symboly kríža a kohúta. Neďaleko kostola stojí samostatná zvonica, ktorá má podobnú konštrukciu ako kostol.
Kostol v Hronseku je osadený v idylickom prostredí v tieni košatých líp, niektoré boli vysadené pri samotnej stavbe a aj dnes je toto miesto príjemnou oázou pokoja a harmónie.
Prečo sa chrám volá artikulárny nájdete tu: http://homolova.blog.pravda.sk/2014/04/03/drevene-chramy-na-slovensku/
Foto: Mona Rubens Homolová
www.drevenechramy.monarubens.com
viac o drevených chrámoch v blogu sekcii Slovensko/ Drevené chrámy na Slovensku
ďakujem :) ...
Pytal som sa len preto,aby ti povedat,ze mas ...
nie nevystupujem... na celom internete, webových ...
Ano,to by pasovalo.Zaujimalo ma len,ci vystupujes... ...
prípadne tu: https://drevenechramy.monarubens.com/charakt…... ...
Celá debata | RSS tejto debaty