Opäť mi srdce a túžba po novom poznaní nedovolia sedieť doma a s mojimi priateľmi sa vydávame na cestu po Pobaltí. Tento krát naša cesta smerovala do Helsínk – mesta,  ktoré sa nazýva „Dcéra Baltiku“.  Je to hlavné a zároveň najväčšie mesto Fínska s najväčším prístavom v krajine.

História vzniku mesta siaha do roku 1550, kedy ešte Fínsko patrilo do Švédskeho kráľovstva. Kráľ Gustav I. Vasa založil mesto ako konkurenciu Tallinu a prikázal, aby sa tam presťahovali mešťania z iných okolitých miest. Pôvodné mesto sa nachádzalo niekoľko kilometrov na severovýchod od dnešnej polohy mesta. Keďže územie bolo plné bažín a nedal sa tam vybudovať ani prístav, mesto bolo presunuté na dnešné miesto. Helsinki časom podliehali viac a viac ruským vplyvom.  V roku 1808 Švédsko vypovedalo vojnu Rusku, ktoré vyhralo vojnu a pripojilo Fínsko ku svojmu územiu.Helsinky ustanovilo za hlavné mesto Fínska.

Po vojne bolo mesto dosť zničené. Jeho rekonštrukcia a dostavba sa niesla v empírovom štýle.

Práve v tomto čase bola  v neoklasicistickom štýle postavená evanjelická katedrála. Jej pôdorys zodpovedá gréckemu krížu. Po bokoch hlavnej veže sa nachádzajú 4 menšie vežičky.

Interiér je vyzdobený obrazmi a sochami fínskych a nemeckých reformátorov.

Katedrála stojí na Senátnom námestí a vedie k nej široké schodište.

Pohľad od katedrály na námestie.

V 19. storočí, kedy Fínsko patrilo pod ruské impérium, časť obyvateľov vyznávalo evanjelickú vieru a časť pravoslávnu. To bolo dôvodom postaviť nový pravoslávny chrám .

       Základy Chrámu večného spánku Panny Márie postavili v r. 1862 a jeho stavba trvala 11 rokov. Helsinki sa môžu chváliť tým, že majú najväčší pravoslávny chrám severnej a západnej Európy.

Podobá sa na typické staroruské kamenné chrámy a znaky architektúry zodpovedajú  pseudobyzantskému  štýlu.

Mesto sa začalo rozrastať a rozvíjať. Stalo sa administratívnym a zároveň najpriemyselnejším centrom krajiny. Práve tento fakt ovplyvnil ďalší architektonický vývoj. Architektúra mesta začala naberať neoklasicistické črty spojené s funkcionalizmom.

V roku 1938 bol dokončený Olympijský štadión, ale kvôli vojne sa prvé olympijské hry uskutočnili až v roku 1952.

Mesto sa rozrastalo a s novým architektonickým projektom prišiel Alvar Aalto, podľa ktorého sa vybudovalo kongresové centrum – Finlandia.

Za zmienku určite stojí aj nová budova Opery z roku 1993.

Netradičný a pozoruhodný je aj kamenný kostol Temppeliaukio, ktorý je vyhĺbený do žulovej skaly. Kostol vybudovali tak, že dynamitom vyhĺbili priestor v skale a prikryli ho medenou strechou. Interiér dotvorili prvkami modernej architektúry. Vďaka výbornej akustike chrám slúži aj ako koncertná sála.

K modernej architektúre sa radí aj Sibeliusovský pamätník, ktorý sa nachádza v Sibeliusovskom parku. Plastiku s názvom Passio Mussicae vytvorila  fínska  umelkyňa Eila Hiltunen. Predstavuje štylizované organové píšťaly, ku ktorým autorka pridala plastiku tváre skladateľa.

Helsinki sa nedajú zahanbiť ani bohatou mestskou dopravou. V meste funguje 100 autobusových a 15 električkových spojov. Na presun môžeme využiť aj metro so 16timi stanicami.

Helsinki majú 560 000 obyvateľov. Školu navštevuje 66 000 detí. Svoj voľný čas môžu využívať na 70tich detských ihriskách.

Okrem toho môžu  turisti i domáci vyplniť svoj čas návštevou viac ako 80 múzeí a galérií.

Mesto má príjemnú atmosféru.  K dobrej nálade prispievajú mladí umelci so svojimi hudobnými alebo dramatickými vystúpeniami.

Keď vás omrzia obchody  a nelákajú vás reštaurácie, zrelaxovať môžete aj v parku blízko centra.

Keď sa len tak budete prechádzať mestom, môžete spozorovať rôzne typy ľudí. Helsinki sú „domovom“ až okolo 120 národností. Najpočetnejšie skupiny prisťahovalcov sú z Ruska, Estónska, Švédska, Poľska a Srbska, ale nájdeme tu aj Somálcov, Iračanov, Turkov a Nemcov.

Z Helsínk jazdia aj medzištátne vlaky ako Pendolíno. Dvakrát do dňa odchádza vlak do Petrohradu. A každú noc vypravujú jeden vlak až do Rovaniemi na severnom polárnom kruhu.  Pri návšteve mesta by bolo veľkou chybou nezastaviť sa v starom prístave a prejsť sa tržnicou a tradičným trhom.
Na tomto mieste sa moje spoznávanie Helsínk končí. Dúfam, že som vám mojimi očami aspoň trocha priblížila toho prijemné mesto a možno ho raz  navštívite aj vy 🙂