Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž

Po celom Slovensku je roztrúsených 61 drevených chrámov. Môj záujem o ne začal práve návštevou dreveného artikulárneho kostola vo Sv. Kríži, ktorý vo mne odštartoval záujem o ľudovú architektúru a naše najväčšie architektonické poklady Slovenska – drevené chrámy.

Majestátny a nádherný artikulárny evanjelický kostol  sa nachádza v obci Svätý Kríž – Lazisko. Neďaleko Liptovskej Mary, 14 km od mesta Liptovský Mikuláš v závere Krížskej doliny.

Kostol patrí k najväčším dreveným chrámov v Európe. Pôvodne bol postavený v Paludzi, no kvôli výstavbe vodného diela ho rozobrali preniesli do Svätého Kríža a zreštaurovali do pôvodnej podoby.

História

Kostol pochádza z roku 1729. Vzhľadom na to, že v tej dobe bolo priveľa evanjelikov, kostol bol rozšírený tesárskym majstrom  v r. 1774 Jozefom Langom, ktorý pracoval bez akýchkoľvek projektov a náčrtov, pretože nevedel ani čítať ani písať. Veža kostola bola postavená 7 rokov po chráme po vydaní Tolerančného patentu  cisára Jozefa II.

Architektúra    Kostol je postavený na pôdoryse kríža. Dĺžka kostola spolu s vežou je 43 m a zmestí do neho 6000 ľudí. Okrem toho že chrám nás očarí už zvonka, jeho interiér na nás zapôsobí barokovým zariadením, ktorý je vytvorený z dreva.

Chrám zdobí pozoruhodný  drevený barokový oltár. Jeho hlavný obraz je olejomaľba a znázorňuje premenenie Krista.

Zaujímavá je aj kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe . Nachádza sa na najlepšom  akustickom a optickom mieste chrámu.

Maľby s biblickou tematikou zdobia chórové empory po celom chráme. Namaľoval ich neznámy maliar koncom 17.storočia.

Maľby sú výrazovo jednoduché , ale o to farebne pestrejšie. Ich ľudový pôvod dokazuje to, že výjavy sú spestrené o rastlinné a zvieracie motívy.

Organ postavil J. Podmanický z Banskej Štiavnice. Luster je zhotovený z benátskeho skla z r. 1780.

Citát

„Slováci môžu považovať svoj artikulárny kostol vo Veľkej Paludzi za jeden zo svojich národných pamätníkov. Je to azda najväčšie mechanické dielo z dreva, zaiste maximálne priestranné, aké bolo v 18. storočí preklenuté, i posledný veľký umelecký prejav slovenskej drevenej cirkevnej architektúry…, v ktorom po konštruktívnej stránke vrcholí vývin slovenskej drevenej architektúry. Rozmernosť tohoto najväčšieho dreveného chrámu v našej republike (i v Európe, pozn. Juráš) zaručuje tejto stavbe z 18. storočia aj trvalý záujem po stránke rýdzo stavebno-inžinierskej napriek akejkoľvej vyspelosti matematického základu dnešných i budúcich drevených konštrukcií“. (E.Edgar, pražský redaktor-architekt, 1922)