Drevený greckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela sa nachádza spolu so zvonicou v dedinke Ladomírová.
OBEC
Obec leží v severnej časti Nízkych Beskýd, v údolí severovýchodného prítoku Ondavy, v doline riečky Ladomirky, asi 5 km od Svidníka, na trase k poľsko – slovenskej štátnej hranici.
Mierne zvlnený chotár obce v severo-východnej časti pokrývajú listnaté lesy, najmä buky, hraby a brezy. Obec, ktorá vyrástla na významnej obchodnej ceste do Poľska cez Dukliansky priesmyk, založili ako súčasť makovického panstva na tzv. zákupnom práve.
Prvá písomná zmienka je z roku 1914, uvádza zálohovanie dediny Jánovi Bubekovi. V 15. storočí tu bola zriadená mýtna stanica a od roku 1458 v obci stál menší kaštieľ, z neho kasteláni spravovali východnú časť hradného panstva. Od 18. storočia tu mali majetky Ladomírskovci. Najväčší počet obyvateľov prevažne rusínskeho pôvodu, takmer tisíc, obec dosiahla pred polovicou 19.storočia. Ľudia sa živili prácou v lese a pasení dobytka, neskôr ako doplnkový zdroj obživy tkali plátno, plietli košíky a paličkovali čipky. Po prvej svetovej vojne sa tu usadili ruskí emigranti, ktorí v dvadsiatych rokoch 20.storočia postavili nový pravoslávny chrám a v roku 1924 založili kláštor s cirkevnou tlačiarňou. Počas karpatsko-duklianskej operácie v druhej svetovej vojne bola takmer celá obec zničená.
História a súčasnosť greckokatolíckého chrámu sv. Michala Archanjela
Drevený chrám (cerkva) zasvätený Archanjelovi Michalovi a východnom okraji obce postavili v roku 1742. Architektúru a vnútorným vybavením patrí k jedným s najreprezentatívnejších chrámov východného obradu na Slovensku. Zrubová stavba je situovaná na rovinatom teréne pri brehu Ladomírky. Trojdielne usporiadanie priestorov na východno- západnej osi tvorí štvorcová loď, takmer štvorcové presbytérium a vstupná časť ( babinec), ktorú z vonkajšej strany obopína veža so samostatnou stĺpikovo – rámovou konštrukciou. Medzi vežou a zrubom babinca je voľný úzky priestor predsiene.
Presný rok výstavby chrámu je známy aj podľa vyrytého datovania Anno Dominy 1742 Die 17 Mai na vstupnom pravouhlom portáli. Po vstupe sa ocitneme v malej sieni s rovným doskovým stropom. V lodi je klenba v zriedkavej forme osembokého ihlana a vo svätyni pravouhlého zrezaného ihlana. Veľké množstvo svetla do vnútra preniká cez dve združené okná na severnej a južnej stene lode a cez tri jednoduché okienka svätyne. Z vonkajšej strany ich rámujú dekoratívne vyrezávané šambrány s náterom v červeno – terakotovom odtieni a členia jednoduché kované mreže.
Vnútorné zariadenie zväčša barokové a pochádza z polovice 18.storočia. Dopĺňa ho niekoľko samostatných starších i mladších ikon, ktoré voľne visia v interiéri lode a svätyne. Cenné a pozoruhodné sú štyri rokokové svietniky vyrezané z jedného kusa dreva. Umelecky hodnotná je aj polychrómovaná zlátená a bohato vyrezávaná architektúra ikonostasu prestola a žertveníka, v ktorej dominujú motívy úponkov vinnej révy a listy akantu. Na prestole vo svätyni sa nachádza ikona Ochrana Bohorodičky a na žertveníku ikona Piety.
Areál chrámu okrem sakrálnej stavby tvorí čiastočne zachovaný cintorín so zaujímavými drevenými a kovanými krížmi a samostatne stojaca mladšia zvonica so stĺpikovo – rámovou konštrukciou. Jej tri zvony pravidelne vyzváňajú ručným poťahovaním lán. Zrubová drevená ohrada so šindľovou sedlovou strieškou sa zachovala len v prednej časti areálu. Do jeho vnútra sa dostaneme cez vstupnú bránku so stĺpikovou konštrukciou s ihlanovou strieškou a cibuľkou.
Chrám má nové opláštenie ako aj šindľovú krytinu striech a vežičiek. Stopy po napadnutí drevokazným hmyzom neboli pozorované. Strešná krytina je čiastočne porastená nižšími rastlinami – pravdepodobne machmi, najmä šindeľ na severnej strane veže. Krytina je inak v dobrom stave, neboli zistené chýbajúce alebo poškodené šindle, alebo stopy po presakoch. Šindle sú pribité železnými klincami, ktoré už z časti korodujú a vytvárajú hrdzavé náteky. Okenné rámy sú natreté hnedočervenou farbou. Okná v lodi sú v exteriéri chránené malými šindľovými strieškami.
Chrám je postavený na kamenných základoch, pričom samotný sokel pozostáva zo svetlých, béžových až hnedastých strednozrnných pieskovcov s typickou lavicovitou odlučnosťou. Zo strednozrnného svetlého pieskovca sú aj vstupné schody. Pieskovce sú spájané cementovým spojivom.
Samostatne stojaca zvonica má nové obloženie aj šindľovú krytinu. Drevená ohrada ako aj vstupná bránka sú zrekonštruované. Debnenie a šindeľ vstupnej bránky boli vymenené.
Chrám ešte vždy plní pôvodnú kultovú funkciu a pravidelne sa v ňom konajú liturgické obrady.
Maľba dreveného chrámu od maliarky Anny Garajovej
Fotografie: Monika Homolová
Použitá literatúra: Dudáš, M.- Gojdič, I.- Šukajlova, M. 2007. Drevené kostoly.
Na trase je vela drevenych cerkvi, je tam co ...
Pri cestovaní po tomto kraji, som náhodou ...
Ake to prekvapenie Kliknul som si na vase Minule ...
Velmi velmi vzacna a krasna stavba o ktorej som ...
Ďakujem! krásne.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty