Ostrov Taquila leži na jazere Titikaka v juhovýchodnej časti Peru. Patrí okresu Amataní a provincii Puno. Ostrov má v najvyššom svojom bode výšku 4050 m.
Ostrov patril Inkskej ríši a jeho pôdný názov bol Intika. Z tohoto obdobia sa našli na ostrove aj archeologické náleziská.
Neskôr, keď územie dobyli Španieli, rozdelili si aj územie, aj indiánov a zo španielov sa stali „encomenderos“ , teda feudálni páni ( v Amerike ). Ostrov vtedy patril Pedrovi Gonzalez de Tequila a podľa neho má názov Tequila dodnes.
Pedro pochádzal z Kastílie – Burgosu, preto aj neskôr začali obyvatelia ostrova nosiť odev typický pre Kastíliu. Ľudia ich nosia dodnes. Sú prijemnou zmenou – odlišnosťou medzi ostatnými peruánskymi krojmi.
Obyvatelia na ostrove žijú komunitne a ich život je založený na komunitnej práci. Okrem toho sa držia morálneho kódexu: „ Ama sua, ama llulla, ama quella“ čo znamená nebudete kradnúť, nebudete klamať a nebudete leniví.
Okrem toho zachovávajú i v dnešnej dobe tradície svojich predkov, ako napr. náboženské rituály, alebo že autoritami ostrova môžu byť len muži, ktorí sa volia. Žena hlasovať môže.
Muži rozhodujú o veciach spoločne na námestí. Posadajú si na stoličky, prednesú problémy o ktorých diskutujú. Názory si nechajú rozložiť v hlave, tvrdia, že sa musia spýtať ,,svedomia” a na ďalší deň hlasujú. Ženy počas hlasovania nerozprávajú, ale pozorne počúvajú a pritom tkajú.
Textílie
Ďalšou vecou, ktorú dodržujú a prenášajú si ju z generácie na generáciu je ich textilné umenie. Je jedinečné a posúvajú si postup jeho výroby len ústnym podaním. Práve za textilnú výrobu – umenie aj s celým ostrovom v roku 2005 boli zapísaní na listinu UNESCO za: „Majstrovské dielo ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva“.
Obyvatelia ostrova šijú a pletú na ktoromkoľvek mieste v akomkoľvek čase. Aj pri chôdzi, aj pri rozprávaní, dokonca aj pri oddychu. Deti sa učia pliesť od detstva. Dievčatá začínajú pletením náramkov, ktoré predávajú turistom. Neskôr sa venujú tkaniu látok.
Chlapci pletú čiapky. Najskôr jednofarebné a potom prechádzajú ku viacfarebným vzorom a tvarom. Takto sú deti začlenené od detstva do práce v komunite ostrova.
Najvýznamnejšia a najznámejšia je výroba mužských čiapiek. Podľa čiapok môžete zistiť, či jej nositeľ je slobodný alebo ženatý, či hľadá partnerku alebo nie. Čiapka tiež hovorí o sociálnej kategórií. K významnému prvku obliekania patrí aj opasok – kalendár. Na opasku má človek znázornené – vytkané dôležité udalosti zo života, napr. kedy sa zamiloval, oženil, kedy sa mu narodili deti, alebo iné významné zmeny.
Obyvatelia na ostrove sú katolíckeho vyznania. Svoje pôvodné vyznanie prispôsobili a prijali kreťanstvo. Pôvodné andské náboženstvo pretrváva v niektorých oblastiach ako zber úrody, dary a obety Pachamame.
Manželstvo
Na ostrove medzi mladými existuje ,, svadba na skúšku “. Skôr ako uzavrú manželstvo, niekoľko mesiacov dokonca rokov žijú spolu. Svadby tam sú iné ako u nás. Mladomanželia sú oblečení tak, aby sa nemohli pohybovať. Počas svadby ich obsluhujú krstní rodičia (jedenie, pitie). Cieľom je, aby mladomanželia ukázali ostatným, že sa dokážu ovládať. Hostia sa zabávajú a tancujú. Mladomanželia sedia a pozorujú ostatných pri zábave. Trvanie svadieb je niekedy aj niekoľko dní.
Kedysi sa na ostrove mohli spolu sobášiť len ľudia svojej komunity. V dnešnej dobe sa miestni môžu sobášiť aj s obyvateľmi iných ostrovov, ale ľudia musia byť z etnika kečua.
Na ostrove pestujú zemiaky, kukricu, bôby, jačmeň, quinoa. Tiež chovajú zvieratá napr. ovce, hovädzí dobytok, ošípané, sliepky, morské prasiatka a lovia ryby.
Ostatné potraviny ako soľ, cukor, koka dovážajú z pevniny z mesta Puna.
Na ostrove ľudia jedia typické peruánske pokrmy. Obvykle sú to polievky zeleninové alebo z quinoa. Medzi špeciality patrí pstruh s ryžou, omeletou a zeleninovou oblohou.
Viac z Peru si možete pozrieť v mojom videu TU
Text a fotografie: Mona Rubens Homolová
Prevýšenie z našej skupiny každý prežíval ...
rado sa stalo :) ...
Ako vidno ani im sa boliestky našej civilizácie ...
Teplota vody dosahuje 13 °C. Nikto sa nekúpal, ...
Úžasný blog. ďakujem zo srdca... ...
Celá debata | RSS tejto debaty