Konečne nastala chvíľa, kedy som si mohla vyzuť svoje túlavé tenisky. Nie je to tým, že som prestala cestovať a sadla si do pohodlného kresla svojho domova, ale tým, že som sa pri svojej ceste Pobaltím odrazu ocitla akoby na Sahare a neodolala som pokuseniu prejsť sa po pustnom piesku naboso. Tou „Saharou“ je Kurska kosa, piesočný poloostrov na juhovýchodnom cípe […]
Pokračovanie článku