Sladkovodné jazero vulkanického pôvodu Titikaka sa nachádza v Andách na hraniciach Peru a Bolívie. Patrí medzi jedno z najvyššie položené jazero na svete a to s v nadmorskej výške 3 821 metrov nad morom.
Jazero je pozostatkom vnútrozemského mora a dodnes do neho vteká viac ako 25 riek a odteká rieka Desaquardo. Jazero má dĺžku 190 km, šírku 80 km a v určitých miestach hĺbku aj viac ako 250 metrov. Podľa jeho objemu je to najväčšie jazero v Južnej Amerike.
Pôvod názvu jazera Titikaka nie je presne jasný, ale vychádza z legenty, ktorá hovorí o prvom Inkovi, ktorý sa volal Manco Capac, ktorý zostúpil na Zem. Skala, na ktorú sa postavil, vyzerala ako hlava pumy. V indiánskom jazyku ,, titi” znamená mačka a ,, kak” skala. Tvar ležiacej mačky môžeme tiež vidieť aj na mape s jazerom, keď si ju otočíme o 180 stupňov.
Pre Inkov je jazero posvätným. Nachádza sa v ňom aj 42 ostrovov .
Na klímu okolia a ostrovov vplýva teplota jazera, čo pomáha k tomu, že na pobreží je možné dopestovať zemiaky, kukuricu a jačmeň. Územie okolo jazera sa pokladá za miesto, kde bohovia darovali ľuďom zemiaky.
Ja vám v tomto článku priblížim život na ostrove Los Uros.
Plávajúci ostrov Los Uros
V peruánskej časti jazera medzi najzaujímavejšie patria rákosové ostrovy Los Uros, kde dodnes žijú indiáni.
Veria, že v ich tele prúdi čierna krv a tá ich chráni pred studenou vodou z jazera.
Zo španielskeho názvu ostrova Los Uros pochádza aj názov ich komunity (kmeňa) – Urovia. Z etymologického hľadiska názov pochádza z aymarských slov ,, ghana uru”, čo znamená ,, jasný deň “ Kmeň Urov v minulosti brali ako mužov jasných, neviditeľných a divokých. Urovia používaju ich indiánsky jazyk – aymarinu.
Obyvatelia kmeňa Uros sa pred niekoľkými storočiami začali žiť na ostovčekoch jazera preto aby sa chránili a odčlenili od útočných kmeňov Collas a Inca.
Na ostrove podľa zvykov môže žiť najviac desať rodín. Keď sa počet rodín zvýši postavia ďalší ostrov.
Základ ostrova je postavený z plávajúcich koreňov trstiny totora, ktoré pospájajú do blokov na ktoré sa potom uloží už samotná trstina.
Keď rákosie začne od spodných častí hniť, tak rákosie dopĺňajú do vrchných vrstiev. Povrch ostrovčekov je tak mäkký a pružný.
Nielen ostrovy sú z rákosia ale aj samotné indiánske domčeky, cesty, ulice.Z rákosia vyrábajú skoro všetko – domy ale aj dekoratívne predmety.
Okrem toho z rákosia vyrábajú aj typické primitívne člny, ktoré kedysi boli poháňané pomocou plachiet. Tieto člny si všimol nórsky bádateľ Thor Heyerdahl. Ich konštrukcia mu pripomínala člny, ktoré sa používali v starom Egypte. V 70.tych rokoch mu postavili Aymarskí indiáni takýto vlastný čln a on sa preplavil z Maroka až na Barbados. Z tejto plavby vznikla myšlienka, že možno k jazeru Titikaka doplávali niekedy dokonca aj starí Egypťania.
Miestni obyvatelia sa živia hlavne rybolovom. Ostatné potraviny alebo veci na život si dovážajú z pevniny.
V dnešnej dobe rodiny poskytujú cudzincom prehliadky ostrova, za sprievodu spevov kmeňa, alebo rozprávania o ich živote.
V ďalšom článku sa pozrieme na ostrov Taquila, tiež ležiaceho na jazere Titicaca.
Text a fotografie: Mona Rubens Homolová