Tvrdošín leží na dávnej diaľkovej ceste, na strategickom území, ktoré bolo osídlené už v praveku, sa v listine zo začiatku 12. storočia spomína colná stanica kontrolujúca prepravu tovaru z Balkánu k Baltskému moru. Mestské práva Tvrdošínu udelil panovník Ľudovít I. v roku 1369, mestečko s kostolom a farou však zostali v poddanskej závislosti voči Oravskému hradu.
Obyvatelia sa živili obchodovaním s chmeľom, drevom a so súknom, z remesiel sa darilo plátenníkom, hrnčiarom a kožušníkom. Od roku 1777 bol Tvrdošín sídlom okresu a na prelome 18. a 19. storočia bol dôležitým centrom obchodu s dobytkom a neskôr obchod s drevom, jeho spracovaním a splavovaním na pltiach.
História a súčasnosť kostola
Predpokladá sa , že dnešný drevený kostol, najstaršia zachovaná stavebná pamiatka na hornej Orave, vznikol v druhej polovici 15. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala časť gotického oltára. Kostol vybudovali na návrší nad zástavbou. Obklopoval ho stredoveký cintorín s murovanou ohradou, ktorá slúžila aj na obranné účely. Keďže reformácia neobišla ani Tvrdošín, aj drevený kostol prešiel načas do rúk evanjelikov a to podľa Ctibora Zocha v rokoch 1551 až 1706. V roku 1626 bol poškodený a tak postavili postavili nový aj s vežou, pričom starší kostol na cintoríne takmer celé 17. storočie slúžil ako farský.
Kostol vďaka architektonickému výrazu a konštrukčnému riešeniu patrí k predstaviteľom drevených sakrálnych objektov ovplyvnených gotikou. Bol vybudovaný z mohutných kmeňov červených smrekov, ktoré údajne rástli na mieste, kde ho postavili. Samostatná jednoloďová stavba s rovným uzáverom má pozdĺžnu dispozíciu. K severnej strane presbytéria prilieha malá bočná sakristia
Znaky gotiky určujú nielen tvar a forma vstupného západného a južného portálu, ale najmä šindľom pokrytá strmá strecha. Jej pôsobenie umocňuje ochodza okolo celej obvodovej konštrukcie vytvárajúca priestor na zhromažďovanie veriacich. Plochu kryje pultová strieška držaná mladšími kamennými piliermi. Vežička nad vstupom pochádza z 19. storočia. Viaceré zásahy vykonané počas reformácie v polovici 17. storočia dali kostolu dnešnú podobu. Vznikol nový portál na južnej strane lode, zväčšili sa okenné otvory. Združeným oknom presvetlili aj oltárny priestor.
Z tohto obdobia pochádzajú aj časti vybavenia, ako vyrezávaná kazateľnica a maľované stallum.
Tiež bol postavený už spomínaný obvodový múr okolo cintorína s krytím dreveným vstupom.
V interiéri vznikli pozoruhodné nástenné maľby.
Doskovú valenú klenbu svätyne pokryl iluzívny obraz hviezdnej oblohy. Spodnú stranu zaklenutia lemuje kompozícia sediacich postáv štyroch evanjelistov. Bočné steny svätyne pokrývajú obrazy Spasiteľa, 12 apoštolov v šiestich dvojiciach a obraz sv. Pavla. V lodi vpravo od víťazného oblúka je zobrazený sv. Juraj v boji s drakom, na severnej empore oproti južnému vstupu je dvojica levov. V lodi dominuje renesančný rastlinný motív, pričom zaujme iluzívne maľovaných kaziet rôzne stvárnených roziet.
Víťazstvo rekatolizácie v prvej polovici 18. storočia odráža veľkolepá neskorobaroková architektúra oltára, ktorého ústredný motív je obraz Všetkých svätých, čo súvisí aj s prenesením patrocínia s kostola v meste. Ten však postupne preberal úlohu náboženského centra v mestečku a postupne chátrajúci kostol prešiel do majetku mesta Tvrdošín. 
V roku 1994 komplexná obnova kostola získala diplom EUROPA NOSTRA. Za zachovanie a vynikajúce zreštaurovanie tejto významnej pamiatky drevenej architektúry a jej vnútornej výbavy tradičnou ručnou prácou a materiálom.
Drevený kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne je zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodneho dedičstva.
Fotografie : Mona Rubens Homolová
Použitá literatúra::
Dvořáková, V. 2009.Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. 1. vyd. Bratislava:
DAJAMA, 2009. 128 str. ISBN 978-80-89226-76-4
Dudáš, M.- Gojdič, I.- Šukajlova, M. 2007. Drevené kostoly. 1. vyd. Bratislava:
DAJAMA, 2007. 128 str. ISBN 80-89226-14-0