Konečne nastala chvíľa, kedy som si mohla vyzuť svoje túlavé tenisky. Nie je to tým, že som prestala cestovať a sadla si do pohodlného kresla svojho domova, ale tým, že som sa pri svojej ceste Pobaltím odrazu ocitla akoby na Sahare a neodolala som pokuseniu prejsť sa po pustnom piesku naboso. Tou „Saharou“ je Kurska kosa, piesočný poloostrov na juhovýchodnom cípe Baltského mora. Južná časť patrí Rusku a severná časť Litve, Klaipedskému kraju.
Kurská kosa vznikla pred 5000-6000 rokmi sedimentačnou činnosťou morských prúdov v mäkkých vodách pozdĺž pobrežia. Západný breh je obmývaný Baltským morom, východný breh Kurským zálivom. Kurská kosa je tvorená hlavne piesočnatou pôdou.
Piesočnaté duny tvoria asi štvrtinu plochu, no dochádza k tomu, že postupne miznú v Baltskom mori. Posúvajú sa asi meter za rok a predpoklad je, že sa budú posúvať ďalej a hrozí, že za dve storočia zmiznú celé. Kvôli ochrane dún a spomaleniu toho procesu vysádzajú novú flóru, rastiliny. 70 % rozlohy je pokrytá borovicovými lesmi a v menšine brezovými hájmi.
V roku 2000 bola Kurská kosa zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, ktoré pomohlo s prostriedkami na obnovu dún a vybudovaním drevených chodníkov cez duny.
Litovská legenda hovori, že Kurská Kosa vznikla tak, že morská obryňa Neringa nosila na toto miesto v zástere piesok , aby vytvorila chránený prístav pre rybárov.
Po nezabudnutelnej prechádzke po hebkom piesku Kurskej kosi prišiel čas znovu si obuť tenisky, ktoré ma zaviedli rovno do mesta.
Na kose sa rozptierajú 4 rybárske osady Nida, Preila, Pervalka a Juodkranté, ktoré sú známe pod spoločným názvom Neringa.
Typickou architektúrou všetkých osád Kurskej kosy sú modro hnedé domčeky. V niektorých dodnes žijú rybári, ktorí sa týmto remeslom stále živia, niektoré slúžia pre potreby cestovného ruchu.
Atmosféru starého mestečka sa snažia dotvárať dobovými trhmi.
Nechýbali tu ani výrobky a domáce produkty. 
Všade sa šírila prijemná vôňa jedál a tradičná hudba.
Po príjemnom relaxe v Kurskej kose nastala chvíľa, opustiť toto miesto a rozlúčiť sa s jeho atmosférou a vydať sa ďalej … Dúfam, že sa kúsok atmosféry z mojich fotiek preniesla aj na Vás… a možno raz sa na toto pekné miesto prídete pozrieť aj Vy:)
