Kežmarok je okresné mesto Prešovského kraja. Mesto leží pod Vysokými Tatrami a je centrom regiónu Spiš.
Mesto Kežmarok vzniklo spojením troch osád: slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Územie mesta bolo osídlene už v dobe kamennej a našli sa tu nálezy aj z doby bronzovej a železnej.
Prvá písomná zmienka sa nachádza v darovacej zmluve listine kráľa Bella IV. , pochádza roku 1251. V roku 1269 mesto získalo mestské výsady a nakoniec v roku 1380 sa stalo slobodným kráľovským mestom.
Výhodná poloha mesta, cez ktoré neustále viedli obchodné cesty z Orientu do severnej Európy urýchlili hospodársky rozvoj mesta. Kežmarských majstrov – farbiarov, stolárov, tkáčov, súkeníkov, ihlárov, zlatníkov poznali po celej Európe. Úpadok nastal na konci 19. storočia, keď Kežmarok obišla Košicko – bohuminská železnica.
V roku 1991 obnovili tradíciu výročných trhov a mesto sa stalo strediskom najväčšieho remeselného festivalu EĽRO. V zime sa konajú na hlavnom námestí Vianočné trhy.
V roku 1950 bolo jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Medzi najstaršie pamiatky patrí Kostol najsvätejšej Trojice alebo tzv. Drevený evanjelický artikulárny kostol.
Drevený evanjelický kostol v Kežmarku postavili mimo historického jadra pri dnes už nejestvujúcej Vyšnej bráne a renesančnom kamennom hostinci v súlade so závermi šopronského snemu. Dnešný vzhľad nadobudol po prestavbe roku 1717, na ktorú v protestantských krajinách usporiadali zbierku. Prestavbu viedol popradský staviteľ J. Muttermann , rezbárske práce vykonával kežmarský majster J. Lerch ( Dvořáková, V., 2009 p. 111)
Z pôvodného kostola sa zachovala neskororenesančná krstiteľnica a kamenné epitafy. Kostol je postavený bez akéhokoľvek kovu. Trámy sú z červeného smreku. Kostol je postavený na pôdoryse rovnoramenného gréckeho kríža.
Kostol je zapísaný na listinu UNESCO.
Ak chcete viac o interiéri a exteriéri sa môžete dočítať na mojom blogu TU
Nový evanjelický kostol bol postavený v druhej polovici 19.storočia. Architektom stavby bol Teofil Hansen, ktorý daroval cirkvi r. 1870 svoje plány, ktoré boli pôvodne určené pre Orient. Kostol je postavený v Eklektickom slohu tzv. obsahuje byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne prvky.
V roku 1909 bolo ku kostolu postavené mauzóleum kežmarského rodáka Imricha Thökölyho.
Rímsko – katolícky kostol Bazilika Povýšenia sv. kríža
Najstaršia kamenná časť kostola má pôvod z 13.storočia. Dnešná podoba pochádza z r.1444 -1498, ktorá vznikla veľkolepou gotickou prestavbou. Vo vchode do kostola sa nachádzajú erby mecenášov, hradného pána a pána Zápoľského, ktorí pomáhali pri výstavbe. Vo vnútri sa nachádza trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová. Bočné oltáre, krstiteľnica, stallum sú vyzdobené v gotickom štýle. Z renesancie pochádza len lavica pod veľkým chórom, kde sedávala mestská rada s richtárom.
Zvonica
Zvonica bola postavená v r. 1591. Má štvorcový pôdorys. Zdobia ju cibórie s erbmi cisárskeho habsburského rodu. Zvonica je spojená s bývalou rím. kat. ľudovou školou, ktorú navštevoval aj Jozef Maximilián Petzval .
Mestská radnica
Radnica po niekoľkých vyhorenia bola v roku 1977 prestavaná v klasicistickom slohu. Neskôr dostavali druhé poschodie a po požiari v r. 1922 dokončili radnicu až do dnešnej podoby.
Kežmarský zámok
Kežmarský zámok patrí k typu mestských hradov. Pochádza z prelomu 14. a 15. storočia a je postavený v neogotickom štýle. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1447. Hrad mal niekoľko vlastníkov. Prvá bola rodina Thököly neskôr rodiny Lasky a Rueber. Nakoniec Štefan Thököly odkúpil od rodiny Rauber hrad za 13 000 uhorských florénov .
Na nádvorí sa nachádzajú základy neskororománskeho kostola z 13. storočia. Niektoré časti hradu boli v 15. storočí renesančne, barokovo a klasicisticky upravené. K cennej pamiatke patrí aj ranobaroková kaplnka. V roku 1787 hrad vyhorel. Oprava prebehla začiatkom 20.storočia.
Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
Gréckokatolícky chrám, Drevený artikulárny kostol, Nový evanjelický kostol
Historické centrum
