Benátky severu – Kodaň

Benátky severu  – Kodaň

Kodaň je hlavné mesto Dánska. Rozprestiera sa na dvoch poloostrovoch  Sjælland a Amager, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti Dánskeho kráľovstva. Patrí medzi najdostupnejšie mestá Škandinávie. Prvá zmienka o Kodani pochádza z 11. storočia, no ale až v 15. storočí sa stalo toto prístavné sídlo hlavným mestom.   Od 17. storočia je Kodaň významným centrom regiónu Hovedstaden. Kodaň po dánsky København pochádza zo stredovekého pomenovania Prístav obchodníkov. V roku 1043 bolo mesto pomenované názvom Havn, čo sa zhoduje s latinským označením Hafnia. Oba názvy znamenali prístav. Neskôr v roku 1923 bol práve od latinského názvu mesta odvodený chemický prvok hafnium, ktorý práve v tom roku objavili v Kodani Georg von Hevesy a Dirk Coster.

Čo môžeme v Kodani nájsť?

Medzi prístavné ikony Kodane neodmysliteľne patrí socha Malej morskej panny. Na žiadosť C. Jacobsena ju odlial Edvard Eriksen, ktorému ako predloha poslúžila najznámejšia postava z rozprávky Hanska Christiána Andersena. Socha predstavuje symbol lásky, ktorú nič len tak nezlomí, a kvôli láske je ochotná aj priniesť obeť.   Dánsky kráľovský palác Amanlieborg

Zámok slúži nielen ako zimná rezidencia kráľovskej rodiny, ale aj ako hlavné sídlo.  Je postavený v rokokovom štýle. Od roku 1994 sa tu nachádza múzeum, ktoré je vernou kópiou všetkých interiérov vrátane súkromných izieb kráľov. Múzeum dokumentuje 150 ročnú históriu.     Sídlo stráži kráľovská garda. Vždy napoludnie prebieha výmena stráži v slávnostným pochodom z kasární neďaleko Rosenborg slotu až na osemuholníkové námestie pred sídlo.   Zámok Christiansborg  Základný kameň, ktorý môžeme vidieť v podzemí zámku, položil zakladateľ a biskup Kodane Absolón. Dnes zámok slúži pre potreby parlamentu a vlády. Nachádzajú sa tu reprezentačné priestory, v ktorých kráľovská rodina prijíma prezidentov a veľvyslancov štátov. Cez týždeň môžete navštíviť halu Banqueting, v ktorej sa nachádza 11 nových tapisérií na ktorých je vyobrazená 1000ročná história Dánska. Autorom je Bjorn Norgard, ktorý ich daroval kráľovnej Margaret na jej 50-te narodeniny.

Zámok Rosenborg

Zámok bol postavený v 17.storočí na príkaz kráľa Christiana IV. V okolí sa nachádza krásna francúzska záhrada. Okolo zámku bola vybudovaná aj vodná priekopa s padacím mostom. Pod zámok je postavený v štýle holandskej renesancie, základným stavebným materiálom je tehla a svetlý pieskovec, ktorý môžeme vidieť na fasádach. Rosenborg bol do roku 1722 kráľovským sídlom, potom sa kráľovská rodina presťahovala do Fredensborg, a  zámok slúžil ako sklad kráľovského nábytku. Od roku 1838 je otvorený pre verejnosť, ktorí tu môžu vidieť bronzovú komnatu, rytiersku sálu, zrkadlovú sieň, mramorový apartmán. V podzemí sa nachádzajú korunovačné klenoty a kráľovské šperky, výstava výrobkov  zo slonoviny, každodenné veci, ktoré zdobia diamanty a drahé kamene.   Pri vzniku zámku Rosenborg bola vybudovaná aj kráľovská záhrada – Kongens have, ktorá sa neskôr zmenila na anglický park a dnes slúži ako oáza pokoja pre verejnosť. Mladí či starí tu trávia čas relaxom, hraním hier ….

Socha Hansa Christiana Andersena

  Frederikov kostol

Frederikov kostol na prvý pohľad pripomína vatikánske stavby. Megastavba je charakteristická svojou architektúrou, kde na prednej strane vidíme antické stĺporadie a priestorom najvyšším a najväčším kolosom, ktorý dotvára výnimočnosť budovy. Kupola kostola má rozpätie 31 metrov a podopiera ju 12 stĺpov. Je to najväčšia kupola Škandinávie. Hoci nám pripomína katolícke katedraly Sv. Petra v Ríme alebo sv. Pavla v Londýne, tento je evanjelicky luteránsky a v roku 1740 ho navrhol Nicolai Eigtved.  Po jeho smrti sa architektonické plány zmenili a rozostavaného kostola sa počas 150 rokov stali ruiny. V roku 1874 sa oživili staré plány na výstavu a vytvorili plán, ktorý bol pokračovaním pôvodného. Na stavbe sa začala podieľať aj cirkev, nakoniec ju dostavali 19. augusta 1894.     Radnica Budovu postavili v roku 1892 – 1905 v klasicistickom štýle severnej talianskej renesancie. Radnica je zaujímavá svojim „orlojom“ , ktorého autor je Jens Olsens. Ukazuje gregoriánsky kalendár aktuálne miestny juliánsky a  slnečný čas, dátum, čas východu a západu slnka a nočnú oblohu s geocentrickou a heliocentrickou obežnou dráhou. Výhľad na Kodaň si môžete pozrieť z radničnej veže z výšky 100m.     Prechádzka mestom … v ktorom vládne uvoľnená atmosféra

Kodaň je zaujímavá aj tým, že cyklistická doprava je rovnocenná s automobilovou.

Cyklisti majú dokonca vlastné križovatky a semafóry.

Na väčšie vzdialenosti sa využíva aj železničná doprava.

  Prístav

Kodaňský prístav je najväčší z prístavov Baltského mora. 1. januára 2001 jedna sa spojil s prístavom Malmo a vznikol Copenhagen Malmo Port AB.