Areál dreveného chrámu zasväteného sv. Mikulášovi Divotvorcovi, arcibiskupovi z Myry v Lýkii, patrí k najstarším a najlepšie zachovaným cerkvám východného obradu na Slovensku. Od roku 1658 stojí na vyvýšenom mieste nad cestou a zástavbou. Je obohnaný drevenou ohradou z vodorovne uložených brvien prekrytých šindľovou sedlovou strieškou. Sprístupnený je bránkou, ktorú tvoria štyri drevené stĺpy a prekrýva ju šindľom krytá kužeľovitá strieška. Vo vnútri ohrady je starší cintorín. Samostatný objekt zvonice postavili až v 19. storočí. Na najstaršiu známu úpravu chrámu upozorňuje datovanie na vstupnom portáli z roku 1692. Ďalšia úprava z konca 18. storočia sa týkala novej maľby interiéru datovanej do rokov 1793 až 1797, no a z roku 1794 pochádza aj ikonostas a prestol, ktoré podľa autorského popisu vytvorili v jednej dielni.
Z typologického a konštrukčného hľadiska patrí do väčšej skupiny lemkovských drevených chrámov s osobitným regionálnym výrazom a konštrukčným riešením. Trojpriestorová zrubová stavba, pôvodne z jedľového dreva, stojí na nízkej kamennej podmurovke. Z vonkajšej strany ju chráni vertikálny doskový plášť s lištami prekrývajúcimi styk jednotlivých dosiek. Pôdorysne sa člení na svätyňu s pravouhlým uzáverom na východe, takmer štvorcovú loď uprostred a obdĺžnikový babinec na západe(Dudáš, M. – Gojdič, I. – Šukajlova, M., 2007 p. 96).
Vežu chrámu zhotovili pomocou samostatnej stĺpikovo – rámikovej konštrukcie, pričom čiastočne ju osadili do vnútrazrubu babinca. Jej konštrukcia sa smerom hore zužuje a vo vrchnej časti vytvára izbicu na umiestnenie zvonu, ktorý pochádza z roku 1759. Zastrešenie trojúrovňovými, k východu klesajúcimi stanovými strechami s dekoratívnymi cibuľkami ukončenými kovanými krížmi zdôrazňuje charakteristickú trojdielnosť chrámových priestorov. Pred pôvodný vstup s jednoducho zdobeným datovaným pravouhlým portálom pristavili neskôr úzke zádverie, z ktorého je rebríkovým schodiskom sprístupnená veža.
Loď a podvežie tvorí jeden zrub, takže obidva priestory majú rovnakú šírku. Odlišuje ich len rozdielny strop a ten vo svätyni i v lodi tvorí nepravá drevená klenba v tvare zrezaného ihlana, v babinci je strop rovný. Priestor lode a svätyne presvetľujú pravouhlé okná len z juhu a východu. Vnútornú stenu na severnej strane lode zdobí baroková nástenná maľba Posledného súdu a Kalvárie. Stvárnenie týchto výjavov, netypické pre ortodoxné prostredie, dokazuje silný vplyv západnej kultúry v prostredí, kde dominovalo skôr východné – byzantské poňatie kresťanstva. Pri zostavovaní barokového ikonostasu z konca 18. Storočia vsadili do novej architektúry aj staršie ikony pochádzajúce pravdepodobne z pôvodného ikonostasu tak, že nové obrazy“ písali“ na rube (Dvořákova V., 2009, p. 124).
Žertveník, bočný oltár na prípravu eucharistie pochádzajú zo začiatku 18. storočia. Pri oprave zrubovej konštrukcie začiatkom 20. storočia došlo k zmene priestorového riešenia odstránením chóru a na jeho konci celý chrám vrátane interiéru, prešiel rozsiahlou obnovou a reštaurovaním.
Cerkva sv. Mikuláša v Bodružali patrí medzi 8 chrámov zapísaných na listinu UNESCO.
Moje video o kostole TU
Použitá literatúra: Dudáš, M.- Gojdič, I.- Šukajlova, M. 2007. Drevené kostoly.