2.časť  Mestský život

Prvé osídlenie

Prví stáli osadníci, ktorí na Island prišli po írskych mníchoch, pochádzali z Nórska. Politické šarvátky  v r. 870 –  930 na škandinávskej pevnine prinútili mnohých obyvateľov odtiaľ  uniknúť práve na Island. Je pravdepodobné, že Severania objavili Island náhodne, keď sa cestou na Faerské ostrovy odchýlili od kurzu. Ako prvý prišiel na východné pobrežie okolo roku 850 Švéd Naddoddur. Pomenoval túto pevninu Snæland (Snežná krajina) a vrátil sa tam, odkiaľ vyplával. Hrafna-Flóki priplával so Vatnsfjörðuru na západnom pobreží, ale rozčarovanie z tohto miesta na seba nenechalo dlho čakať. Keď vo fjorde videl plávať ľadové kryhy, premenoval pevninu na Ísland (Ľadová Zem). Prvé zabratie krajiny sa podľa Íslendingabók (Knihy o Islanďanoch) pripisuje Nórovi Ingólfurovi Arnarsonovi.

Ingólfur Arnarson dáva rozkazy svojím poddaným. Obraz od Johana Petera Raadsiga. Zdroj google.sk

Ingólfur priplával v roku 871 do Ingólfshöfði (juhovýchodný Island), potom pokračoval pozdĺž pobrežia a usadil sa na mieste, ktoré nazval Reykjavík (Dymový záliv) – podľa pary stúpajúcej z tamojších termálnych prameňov. Ingólfur bol pravý Viking, ktorý si už niečo prežil na Britských ostrovoch a potom bol spolu so svojim pokrvným bratom Hjörleifom. Postupne ovládol Ingólfur Arnarson a jeho rod celú juhozápadnú časť Islandu a z nórskej pevniny medzitým prichádzali ďalší osadníci. (cit. KOGE – ISLAND„Krajina ohňa a ľadu“)

Island sa postupne osídľoval… pokresťančil, prežil mnohé útoky Vikingov, pár výbuchov sopky Hekli … a prepracoval sa až do dnešnej podoby.

Obyvateľstvo

Dnes na Islande žije 327 050 (r. 2014). Hustota zaľudnenia je 3,1 obyv./km2. Väčšinu obyvateľov tvoria Islanďania ale môžeme tu nájsť aj prisťahovalcov z iných krajín. Hlavne  Poliakov a Filipínčanov ale aj migrantov z Litvy, Chorvátska, Talianska, Kolumbie, Portugalska, či Španielska, ktorí sa hlásia k rímsko – katolíckemu náboženstvu. K pravoslávnemu náboženstvu sa hlásia migranti Ruska, Srbska a Rumunska a k islamu  prisťahovalci z Maroka, Turecka, Kosova, Indonézie. Aj napriek takému zloženiu islandskú národnosť má 93,4% obyv. a prisťahovalci iného pôvodu sú zastúpení len 6,6%.

Náboženstvo

79,1 % obyvateľstva (251 338) sa hlási ku evanjelickej cirkvi. 10 000 obyv. čo je  cca 3 % tvoria katolíci. Na Islande Slovensku robí dobré meno kapucín Dávid Tencer, ktorého pápež 18. septembra 2015 vymenoval za biskupa diecézy Reykjavík.

A ako vyzerajú mestá a mestský život Islanďanov? Ako vyzerá architektúra ich miest?

Akureyri

mesto na severe Islandu. S počtom obyvateľov 17 097 (2008)  je to štvrté najväčšie mesto na ostrove. Leží pri pobreží fjordu Eyjafjörður. Najstaršia zmienka o meste je z roku 1379.

Moderná budova Info centra.

Kostol postavený tým istým architektom ako v Reykiaviku Hallgrímskirkja.

Typická architektúra domov v Akurey.

Ubytovňa a na prízemí „krmička“, kde sa stretávajú mladí na pivko….a nádejní amatérski hudobníci tu môžu prezentovať svoju tvorbu…

Dobrý verš sa nezunuje. Islandské príslovie

Ešte aj dnes Islanďania čítajú staré vikingské báje z 10.-13.stor. Dokonca niektoré časti vedia citovať naspamäť.

Je lepšie chodiť bosý, ako bez kníh. Islandské príslovie

Najstarší dom v Akurey  z roku 1795.

Hollar

historicky najvýznamnejšie miesto severného Islandu. V rokoch 1106 -1798 sídlo biskupstva pre severnú časť ostrova, politické a kultúrne centrum.

Katedrála tu bola postavená v roku 1793 a je najstarším kamenným kostolom na ostrove.

Rekonštrukcia domu biskupa.

Univerzita v Hollári, študuje sa tu chov koní a všetko okolo nich.

Univerzitní profesori pri dlhých večerných chvíľach dospeli k myšlienke vybudovania si svojho vlastného pivovaru. Je to 7. najväčší pivovar na Islande. Každoročne na deň piva – 1. marca sa tu koná pivný festival.

Reykiavík je hlavné mesto Islandu. Založil ho viking Ingólfurom Arnarsonom už v roku 874. Je to najsevernejšie hlavné mesto Európy. Reykjavík je moderné mesto, s nákupnými centrami, kaviarňami, reštauráciami, nočnými klubmi a pestrofarebným starým mestom.

Budova radnice.

V roku 1980 sa Island dostal do pozornosti celého sveta, keď titulky novín písali: “Žena zvolená prezidentkou”. Vigdís Finnbogadóttir  bola zvolená za  prezidentku Islandu a stala sa prvou prezidentkou na svete. Do pozornosti sa nedostala len týmto faktom, ale aj tým, že ako jedna z prvých slobodných žien  si adoptovala dieťa.

Reykjavík vo volebnom období r. 2010-2014 mal aj cooloveho starostu komika Jóna Gnarra. Svoju kampaň poňal netradične satiricky s projektom “Najlepšej strany” v ktorom sľuboval uteráky zadarmo v mestských kúpeľoch, Disneyland, parlament bez drog do roku 2020 a neskrývanú korupciu. Nakoniec uistil občanov, že volebná strana všetky svoje predvolebné sľuby poruší.

Typickou dominantou Reykjavíku je kostol Hallgrímskirkja. Bol postavený v rokoch 1940-1968. Jeho architektúra bola inšpirovaná šesťhrannými čadičovými stĺpmi. Veža kostola má 75 metrov, a keď sa na ňu vyveziete výťahom, očarí vás výhľad na nádherné farby mesta.

V kostole sa nachádzajú varhany, ktoré majú 5 275 píšťal.

Ak vidíte po ulici kráčať človeka s dáždnikom, môžete si byt istý, že je to cudzinec, ktorý sa nedávno prisťahoval.

Je lepšie byť sám ako v zlej spoločnosti. Islandské príslovie

• Väčšina Islanďanov nepoužíva priezviská, dôležité sú krstné mená, podľa ktorých sú radené aj telefónne zoznamy.

Islandské priezviská

otec Jón Einarsson má syna Ólafur Jónsson a dcéru Sigríður Jónsdottir

Koncertná hala Harpa, stojaca na morskom brehu na okraji reykjavického prístavu, je novou dominantou tejto časti hlavného mesta.

Husavik  je mestečko na severe Islandu. V juhovýchodnej časti môžeme nájsť pár ulíc a domov z pôvodnej architektúry postavenej na prelome 19 – 20. storočia.

Drevený kostol z roku 1907.

Husavik je turisticky veľmi navštevované mesto, vďaka lodným výletom za veľrybami.

….. a ešte pár fotiek na záver z mestečiek, v ktorých sme sa zastavili po ceste….

Na Islande sa používa letecká, lodná a autobusová doprava. Železnice nemajú. Cestná sieť má 12 955 km, ale asfaltovaných je 3863 km hlavných okružných ciest. Mnohé miestne cesty vo vnútrozemí sú nespevnené.

Island je krásna krajina, snažila som sa Vám ju priblížiť tak ako ju videli moje oči. Možno Vás to inšpiruje a rozhodnete sa ju navštíviť tiež.  🙂

Zahltila som Vás hlavne architektúrou a mestami… ak máte chuť vrátiť sa ku krajine, vodopádom, sopkám, národným parkom, je tu pre Vás 1.časť článku o Islande – KRAJINA : Island krajina ohňa a ľadu

celú prezentáciu o Islande si online môžete pozriet tu: Prezentácia http://prezi.com/xp4pvypieudk/?utm_campaign=share&utm_medium=copy&rc=ex0share

Foto: Mona Rubens Homolová

Zdroj text: wikipedia.sk

bedeker  KOGE- Island„Krajina ohňa a ľadu“